Zamýšľam sa, lovím v pamäti prvý okamih z môjho najútlejšieho detstva na otca. Najskôr celý zavinutý v náruči. Potom, keď som sa za Tebou rozbehol. A najviac, keď si nás s bratom nadhadzoval k nebu. Citovo naše putá fungovali ešte v brušku mamy. Viem to určite.
Otec mi dal najkrajšie meno na svete. Naučil všetkému, tešil sa z nás a predovšetkým nikam, nikdy neodišiel.
Dodnes má radosť na tvári a dušu dieťaťa. Je mojím celoživotným vzorom. Učil nás "vidieť" srdcom, myslieť na všetkých, pracovať a konať dobro. V láske k planéte Zem, krajine, priateľom, rodine a sebe.
Ako ho vychoval múdry a prísny otec Andrej, odovzdal všetko nám a my našim deťom. Lepšiu školu nepoznám. „Štepím“ to do života aj do architektúry.
Tato, ďakujem Ti za podstatu, večnosť jednoduchej myšlienky a príklad. Svet Ťa stále viac potrebuje. Potrebuje Otcov!
Prepáč. Nie som dokonalý ale učím sa.
Od Teba!
Jura